potápačský portál

Začiatkom Augusta som sa ako sprievod s priateľmi L. Podzimkom a P. Gavorom vybral na Chorvátsky ostrov VIS. Cieľom tejto krátkej akcie bolo nafotenie a nafilmovanie potopeného lietadla B-17. Po príchode na miesto sme si zložili veci na základni ISSA Diving (www.scubadiving.hr) a dohodli si plán na nasledujúce dni.

Preplávanie nákladných priestorov a paluby na lodi BRIONI

Nasledujúce ráno sme už boli dokonale pripravený na dlho očakávaný ponor na B-17, ale keďže nám moc neprialo počasie a boli veľké vlny museli sme sa na miesto ponoru presunúť autom a z blízkeho prístavu nás potom odviezol na samotné miesto zanorenia gumený čln. Mne sa toto rozhodnutie veľmi páčilo nakoľko húpanie lode mi moc nerobí dobre. Stretnutie v prístave bolo dohodnuté až na 13 hodinu takže sme mali dostatok času na presun, prípravu na ponor a prebranie plánu fotenia a filmovania.  Plán ponoru bol jednoduchý BT 15 min chalani na deko EAN 50 a keďže ja som bol na pSCR a mal som len malé 7l stage tak som používal EAN 50 a Oxygen. Po vyskočení z gumeného člnu ešte nasledoval rýchly check a zostup smerom nadol. Pri mojom prvom ponore na B-17 som ju zazrel už z 30m hĺbky avšak tento krát nič pozerám dole nič nevidím hlavom mi preletí myšlienka či som na dobrom mieste, ale hneď ma prejde predsa vedeli kde nás vykladajú tak klesáme ďalej 40m stále nič a až okolo 50m začínam niečo vidieť na dne aj to dosť nejasne. Prvé čo ma napadlo, že nevidím dobre, ale hneď na to som si uvedomil že za to môže trocha horšia viditeľnosť na akú sme zvyknutí z Chorvátska.

Prvý ponor na B17 a trocha horšia viditeľnosť

Asi 5 m nad lietadlom si odkladám svoje 2 stage na zostupové lano aby mi pri filmovaní nezavadzali. Peter zapína kameru a video svetlá a točíme vrak popri tom Vlado fotí a zrazu počujem ako niekto kričí do regulátora v prvom momente ma napadne že sa niečo deje rýchlo sa otočím a vidím ako Peter máva a ukazuje mi, ktorým smerom mám plávať. Po nejakom čase pozeráme na seba a keďže plán ponoru bol jasný a BT 15 min už uplynul musíme ísť hore. Cestou som si zobral svoje dve odložené stage a už nás čakal len nudný výstup, ktorý prebehol bez komplikácií.

Plán na ďalší deň je jasný pôjde sa znovu na B-17. Po príchode na základňu sa nás Siniša pýta ako bolo a čo plánujeme na ďalší deň, trocha je zaskočený, že bola zlá viditeľnosť lebo ostatní čo tam boli s ním sa nesťažovali (asi ho nenapadlo že 70 m na vzduch to nie je moc OK) a rezolútne odmieta že by sa zajtra išlo znova na B-17, rozpráva nám že má veľa OWD diverov a že budú veľké vlny väčšie ak v ten deň a ďalších minimálne 100 dôvodov prečo tam neísť a na záver nám ponúka ponor kdesi za rohom na stene, toto rezolútne odmietame a vyhrážame sa mu že ak tam nepôjdeme ideme do iného Diving centra alebo si prenajmeme loď čo nás tých necelých 200 m od brehu odvezie a cca hodinku na nás počká. Vidím na ňom ako nechce, ale dobre vie že keď odídeme k inému Diving centru príde minimálne o 150 eur len za poplatky za ponory, nakoniec súhlasí a dohadujeme sa že sa ráno stretneme o 9:00 hod. Chalani mu ešte nechajú fľaše na naplnenie Tmx 18/45 a odchádzame sa najesť.

Ráno sme na základni už pred 9 hod a Siniša nám s kľudným výrazom v tvári oznamuje že ide sa na B-17 a že máme byť o 10 hod na druhom konci ostrova. Pozerám na hodinky a v duchu si hovorím že to bude len tak tak. Rýchlo naukladáme veci do auta a trocha rýchlejším tempom sa presunujeme na druhý koniec ostrova. Znovu pozerám na hodinky a zisťujem že nám ostáva sotva 20 min na vyloženie vecí, poskladanie výstroja a oblečenie, ale potom si poviem čo už však prinajhoršom na nás počkajú pár minút. V kľude sa nachystáme a ešte čakáme na čln tak ako som predpokladal meškal 30 min. Trocha rýchlejšie naložíme stage a ostatné veci do člna a za necelých 10 min sme už aj na mieste zanorenia. Vlny nie sú ,vyzerá že to bude podstatne lepšie ako deň predtým. Sme nachystaný ukazujeme si OK a padáme dole už v cca 30m vidím obrysy lietadla v duchu si hovorím je to super aj zostup bol rýchlejší a dole sme za necelé 4 min čo nám deň pred tým trvalo viacej ako dvojnásobne dlhšie.

Najskôr oboplávame lietadlo Peter točí popri tom nás Vlado fotí a keďže som si miesto svojho 21W HID Salva zobral 50W HID svetlo nasvecujem zvrchu cez dieru v strope vnútorný lietadla, ktoré najskôr Peter točí a následne Vlado fotí. Od chvosta lietadla smerujeme k pilotnej kabíne znova ju nasvecujem svetlom aby boli dobré zábery a fotky.

Pozerám na hodinky a zisťujem, že ešte máme dostatok času a tak sa rýchlo dohadujeme s Petrom, že natočíme ako podplávam krídlo s vysunutým podvozkom. Vlado dorobí posledné fotky a už sa nám ja blíži čas na výstup. Deko prebieha ako zatiaľ vždy bez problémov, v 6 m sa fotíme a zabávame, po nejakom čase ukazujem chalanom, že ja už mám deko spravené a na to mi Peter ukazuje jeho VR3, ktorá mu prikazuje byť v 6 m ešte ďalších 20 min. Pozerám na nich a  rozmýšľam - strašne sa mi už nechce byť v 6m a držať sa lana nakoľko je cítiť prúd tak im skontrolujem tlak vo fľašiach, zisťujem, že majú dostatok plynu, všetko je OK, držia sa lana, preto sa rozhodujem že sa vynorím a aspoň im budem môcť pomôcť pri vyťahovaní vecí do člnu.

Chalani sú za 20 minút von z vody, veci sme naložili na čln a o pár minút sme už aj vyložení v prístave a čln odchádza na základňu. Rozhodujeme sa čo urobíme ďalej, či pojdeme na trajekt čo ide o pár hodín alebo prespíme a vyrazíme až skoro ráno. Nakoniec sa rozhodneme, že pôjdeme až ráno a tak máme dostatok času na perfektný obed a pobalenie vecí.

Marek Bakoš