Presýpacie hodiny

Asi tak dva týždne dozadu mi volal Martin. Že je dohodnutý na Tornaľu, ale veľmi sa mu nechce. Hovorím mu "choď, keď si zbalený a nemáš niečo dôležité na zajtra". Na druhý deň večer telefonát od Martina: "Neuveriteľné!! viditeľnosť 30 m, videl som celý priestor, neprídeš?".

Pár telefonátov Ferovi, ktorý má kľúče, chalanom z tímu a termín je dohodnutý. Síce je Marek v Chorvátsku na B-17 a Maťo s kamarátkou na dovolenke, zhodou okolností tiež v Chorvátsku, ale predsa zajtra Tornaľu nevypúšťajú, tak tam pôjdeme s nimi nabudúce.

Cesta prebehla v poriadku aj vďaka tomu, že diaľnice máme po celom Slovensku, ako nám sľúbili pán premiér a doprava je plynulá. Po zoznámení sa lokalitou prostredníctvom existujúcich nákresov, nám Fero ukázal kameň, ktorý by bolo dobré nájsť.

Orientačné časy na dne a deku, tlaky a iné veci k ponoru sme prediskutovali už v aute po ceste a tak pred zanorením sme dohodli sub-tímy a smer postupu pod kompasu. Šup dolu v očakávaní skvelej viditeľnosti. Padáme v dohodnutom rozložení a pred dnom zastavujeme. Kuknem na kompas a všetkým členom tímu pre istotu dávam smer podľa dohody.

Viditeľnosť dosť slabá, dávam ju do súvisu s Ferovými slovami, že bubliny narážajúce na previs strhnú sediment a zaprášia to tam (prierez lokality zboku pripomína presýpacie hodiny). Na túto alternatívu sme mysleli pri krátkom brífingu pred zanorením a prakticky za chvíľu sme v čistejšej vode. Nemá síce tých 30 ani 20 m, ale 7 - 8 m má určite. Podľa info, ktoré som našiel pred ponorom na nete to nie je zlé, keďže tam býva aj nula.

Plávame pozdĺž stien, Ľubo fotí, zoznamujeme sa s prostredím a rozmýšľam nad plánikom, ktorý nám ukázal pred ponorom Fero. Niektoré veci nachádzame a ostatné nás ešte čakajú. Lokalita nie je veľká, ale prvoradým cieľom boli fotky, tak sa nedá lietať hore dolu a hľadať všetky zaujímavosti. Proste buď na ne narazíme alebo nie. Určite tu nie sme naposledy.

Veľmi si užívame 3D priestor, ktorý poskytuje voda a tentokrát pohľad nad seba poskytuje zaujímavú scenériu hrany vstupného otvoru. Taktiež členitosť stien a výstupky, dodávajú vznášaniu sa na boku, dolu hlavou a pod. čaro priestoru.

Po čase prichádzame k chodbe na opačnej strane kde sme sa zanorovali, Ľubo fotí Dušana pri stene a tak Janovi ukazujem, že idem spraviť prieskum tej chodby. Je v nej krištáľová voda, preto sa do nej nasúkam čo vydajú 2 x 12 a 2 x S80. Vidím prakticky až na koniec po zalomenie doľava. Ťuknem si do mozgu čas, hĺbku a tlak. Bez pohybu, tak aby som nič nezvíril, skúmam stúpajúci breh a odhadujem tvary a materiál. V momente mi prišli na rozum moje prieskumné 2 x 6. Hmmm, chcelo by to sem ešte raz nakuknúť. Aj keď progres bez hrabania nie je možný, ale predsa len aj 1 m dĺžky, ktoré by mi ich veľkosť poskytli, ma láka.

Registrujem Fera, neskôr zahliadnem Martina s Marcelom, ktorí sa podľa plánu zanorili cca 20 min. po nás. Upozorňujem Ľuba nech ich cvakne, keďže ma o to Martin pred ponorom poprosil. Píšem im do wetnotesu krátku info a odchádzajú preč.

Bavíme sa ešte fotením a v cca 56 minúte času na dne, ukazujem chalanom, že dohodnutý čas cca 1 hodinka na dne sa blíži. Dohoda bola čas alebo tlak, naplnil sa síce len čas, ale do wetnotesu im píšem, že viditeľnosť trochu poklesla z padajúcich sedimentov zo stropu a fotenie už neprichádza do úvahy tak, aby to malo zmysel. Boli sme už v tej plytšej časti, tak sa nám hodila blízkosť 21 m, kde budeme meniť plyn. Stúpame, meníme a dáme deko. Potom sa postupne vynárame, robíme deko a viditeľnosť je tak 2 m. Presne ako povedal Fero, v malých hĺbkach to je horšie.

Prichádzame k rúram na čerpanie vody do kúpaliska, chalanom ukazujem aby sme ich preplávali a nekolidovali s nimi, podľa kompasu sa posúvame na miesto zanorenia.

Ďalšie obrázky v galérii

Peter Kubička
^{inštruktor potáp. školy KUBI Aquatic

team leader}^{DIR-TEAM Slovensko}