potápačský portál

Cesta na Šoltu prebehla bez problémov, teda až na Slovinsko a ich trápne diaľnice. S tým ich chaosom čo predvádzajú by už niekto mohol niečo urobiť. Ale späť k potápaniu, teda najprv k počasiu. Bolo veľmi príjemné okolo 30^o C s malým zaváhaním v strede týždňa.

Mali sme v pláne robiť jeden, maximálne dva ponory denne. Radšej niečo výdatnejšie a menej a zároveň si trochu oddýchnuť. Ponory sa pohybovali v hĺbkach 40 - 50 m a okrem jedného boli všetky dekopresné s dĺžkou cca 60 - 80´.

Lokality boli na Šolte, Brači a medzi Hvarom a Visom. Veľmi príjemným spestrením cesty na lokality boli delfíny. Pod vodou to bolo množstvo murén, chobotníc, veľkých ropušníc a langust. Na jednom ponore sme stretli veľkého frajerského kraba.

Pri prestávke medzi ponormi na útesoch sme boli pri rybárskej lodi, ktorej sa podarilo uloviť do siete veľké množstvo Barakud, možno viac ako 500 kg. Bolo to zaujímave ako ich vyberali zo siete. Jeden z tých dvoch útesov bol neskutočne nádherný a po osvetlení to bola proste nádhera. Bol obrastený koralmi, ktoré hrali všetkými farbami aké si môžete predstaviť. Čo bolo prekvapujúce, že tam bolo aj veľa rýb. Dušanovi to pripadalo ako v Egypte a dovtedy neveril, že aj Jadran je taký pekný pod vodou. 

Počas posledného ponoru na útesoch nás z ničoho nič prekvapil taký silný prúd, že sme sa museli držať steny a mali sme čo robiť, aby sme sa udržali. Nikdy sme nezažili taký silný prúd a navyše tento prúd nás prenasledoval zo všetkých strán. Pri plávaní cez prúd a silnej hyper ventilácii sa začalo prejavovať CO₂ v tele, ale po prepnutí na EAN 50 sa stav prakticky ihneď zlepšil. Po preplávaní prúdu naprieč a prepnutí na EAN 50 sme našli za kameňmi kľudnejšie miesto kde sme si oddýchli a ukľudnili situáciu. Následne sme začali plávať smerom k lodi. Dorazili sme ku kotve, ktorá bola v 6m, kde sme spravili bezpečnostnú deko zastávku a potom po kotevnom lane šup na hladinu. Ponor nevyžadoval stupňovitú dekompresiu, čo nám umožnilo ísť na loď a oddýchnuť si po vyčerpávajúcom plávaní proti extra silnému prúdu. 

Väčšina potápala na OC, ale Dušan si užil svoju novú hračku pSCR Aegir. Šlapala bez jediného zaváhania. Ľubo si zase užíval nový foťáčik Nikon D700, vďaka ktorému sa môžeme pozrieť aj pod vodu.

 Ďalšie obrázky v galérii

Dušan Pechar, Ľubo Novák