Kurzy potápania

Je veľa možností ako učiť potápanie

V nasledujúcom článku si povieme čo je podstatné a hlavne to čo sú pozitíva a negatíva vyuky.

Obsah:
Rozdiel medzi rekreačným a technickým potápaním
Výuka potápania
Rekreačné potápanie
Základné pravidla bezpečného rekreačného potápania
Technické potápanie
Vhodné a nevhodné formy výuky technického potápania
Potápanie a príroda
Potápanie a naši priatelia
Potápaním objavujeme paralelný svet

Potápanie môže byť krásne, zážitkové, náročné, pohodové, relaxačné, netradičné, ale aj všedné a utrápené. Je na Vás aké si vyberiete.

Rozdiel medzi rekreačným a technickým potápaním

Hlavný rozdiel medzi vnímaním rekreačného a technického potápania sa dá definovať nasledovne:

Rekreačný potápač nemusí vedieť riešiť situácie pod vodou (ale MAL BY pre svoju a partnerovu bezpečnosť). Musí byť schopný kedykoľvek počas ponoru vystúpiť na hladinu kontrolovanou a doporučenou výstupovou rýchlosťou (9m/1´). Rekreačný potápač nemá prekračovať časy, ktoré ho nútia robiť dekompresné zastávky (mimo bezpečnostnej zastávky).
Technický potápač MUSÍ vedieť riešiť situácie pod vodou. Dekompresné potápanie a s tým súvisiace dekompresné zastávky sú bežnou súčasťou technického potápania.

Častým viditeľným rozdielom medzi rekreačným a technickým potápačom je dokonalejšia kontrola vztlaku a pohybu pod vodou. Je to dané dôkladnejšou prípravou, ale aj väčšou praxou.

Poznámka:
Označenie technické potápanie bolo prvýkrát použité v časopise Aquacorps začiatkom 90-tých rokov. Dnes sa tento názov považuje za dosť nešťastný lebo nevystihuje podstatu tohoto potápania a evokuje pracovnú formu potápania alebo potápanie s množstvom techniky (čo je možné ale nie nevyhnutné).

Výuka potápania

Rekreačné potápanie
Technické potápanie

Výuka potápania má nenahraditeľné miesto vo vzdelávaní potápača a dosahovaní určitej úrovne vedomostí, schopností a zručností. Kniha, manuál a web iste poskytnú množstvo informácií, ale neodpovedia na to, čo robíte dobre, čo zle a čo ide urobiť lepšie.

Pri voľbe potápačského vzdelávania je dobré si uvedomiť, čo chceme výukou dosiahnuť.

Pokiaľ je to iba získanie certifikácie, resp. naučenie sa základom potápania, je vhodná väčšina potápačských škol. Samozrejme je dobré orientovať sa podľa "veľkosti" tej-ktorej školy, a tým pádom máme záruku, že škola má dostatok skúseností s výukou.
Pokiaľ je ale cieľom niečo sa naučiť, treba dobre zvážiť výber školy alebo inštruktora. Určite by sa nemalo jednať o "veľko-výrobňu" potápačov. Poväčšine takýto spôsob výuky je zameraný iba na naučenie prežitia pod vodou a nie je dostatok času ani záujem za minimálne množstvo peňazí preniknúť do podstaty a hĺbky vedomostí.

Veľmi dobrou orientáciou pri výbere potápania je chovanie inštruktora a jeho "reči". Ak sa vám už hneď na začiatku chváli kde všade bol, ako hlboko, čo všetko vie a niektoré reči vám pripadajú od začiatku veľmi podivné, je treba rýchlo vycúvať. Taktiež tí, ktorí toho málo vedia, poväčšine odsudzujú iných alebo zosmiešňujú ich postupy, výstroj, procedúry a formu výuky.

Najväčšie výcvikové agentúry zaoberajúce sa výukou a certifikáciou potápačov sú:

IANTD www.iantd.com, zastúpenie pre centrálnu Európu www.iantd.cz, pre Slovensko www.iantd.sk - najväčšia, najstaršia a najkomplexnejšia výcviková organizácia zaoberajúca sa technickým a rekreačným potápaním, vďaka CE má veľmi progresívny prístup k výuke (nevylučuje ani DIR koncept pri výuke)
GUE www.gue.com - relatívne mladá agentúra, typická svojim striktným prístupom ku výstroji potápačov a procedúram s výlučne DIR konceptom
UTD www.unifiedteamdiving.com - agentúra založená odídeným course directorom GUE A. Georgitsisom, obsahovo zhodná s GUE a taktiež pracujúca s DIR konceptom
PADI / DSAT www.padi.com - agentúra nazývaná aj veľko-výrobňa potápačov, výcvik zameraný na masovú formu potápania s najväčším počtom centier vo svete, má aj sekciu DSAT pre technické potápanie avšak kvalitatívne s nízkou úrovňou
NAUI www.naui.org
SDI / TDI www.tdisdi.com
CMAS www.cmas.org
menšie: ITD www.itd.info, ITDA www.itdahq.com

Rekreačné potápanie

je určené pre tých, ktorí ho robia ako príležitostné, dovolenkové alebo ako zaujímavý koníček.

Rekreačný potápač je široký pojem. Preto pre základnú orientáciu uvedieme základné rozdelenie podľa intenzity potápania a úrovne výcviku.

Rozdelenie podľa intenzity potápania:

Základný stupeň je príležitostný potápač alebo inak povedané dovolenkový. Vyznačuje sa tým, že potápaniu sa venuje nula až dvakrát za rok na dovolenke a potápaním si spestruje dovolenkový pobyt.
Ďalším stupňom je pravidelný potápač s frekvenciou potápania približne raz - dvakrát za mesiac, dva.

Rozdelenie podľa úrovne výcviku:

Základný stupeň je väčšinou označovaný ako OWD / P* a pod. Hranica pre toto potápanie by nemala prekročiť 20 m.
Ďalším stupňom je častokrát označovaný ako AOWD / P** a pod. Hranica po toto potápanie by sa mala pohybovať okolo 30 m avšak maximálne 39 m.

Na nasledovných obrázkoch je vidieť typické držanie tela bežného rekreačného potápača.

Základné pravidla bezpečného rekreačného potápania:

Neprekračuj limity svojho výcviku (hĺbka a bezdekompresné časy)
Potápaj na lokalitách, ktoré majú dostatočnú viditeľnosť, voľný prístup k hladine a nie sú tam prúdy
Pri vystupovaní nikdy nezabudni vydychovať alebo rovnomerne dýchať (nádych - výdych), tzn. nezadržovať v pľúcach dýchaný plyn
Nauč sa vyriešiť jeden základný problém, ktorý priamo ohrozuje život - poskytnutie funkčnej automatiky partnerovi
Ak si príležitostný rekreačný potápač, ostatné problémy pod vodou nerieš, vystúp kontrolovanou rýchlosťou k hladine a tam ich vyrieš
Nauč sa zvládnuť svoj vztlak tak, aby si nikdy neprepadol do hĺbky a nikdy nebuď preťažený tak, aby si nedokázal stúpať k hladine len pomocou plutiev
Ak si príležitostný rekreačný potápač, nikdy neprekračuj hĺbku 20 m

Tieto pravidlá sú jednoduché a ich dodržiavaním sa rekreačné potápanie stane veľmi bezpečným aj v prípade výskytu poruchy na výstroji pod vodou.

Na Slovensku pôsobí viacero potápačských škol v oblasti rekreačného potápania. Ich prehľad nájdete v menu linky.

Technické potápanie

je určené pre tých, ktorí majú vážny záujem o potápanie a chcú v potápaní niečo dosiahnuť. Dosť často býva znakom technického potápača aj vyššia znalosť problematiky, techniky a procedúr. Je to totiž nevyhnutná podmienka, ak chceme ísť ďalej a hlbšie.

V žiadnom prípade sa nejedná o to, že technický potápač má viac techniky. Bežne sa stane, že technický potápač má menej techniky a výstroje ako bežný rekreačný potápač. Je to spôsobené tým, že pokročilejší potápači presne vedia čo na danú lokalitu je nutné a vhodné, kdežto menej skúsení potápači si berú so sebou veci čo v skutočnosti nebudú potrebovať alebo nepoznajú dôsledky zlej konfigurácie.

Vhodné a nevhodné formy výuky technického potápania

Ako sme v úvodnej časti tohoto článku spomenuli, rozdiel medzi rekreačným a technickým potápačom je v prvom rade v tom, že technický potápač MUSÍ vedieť riešiť problémy pod vodou. Je to dôsledok toho, že ponory, ktoré sú často označované ako technické, neumožňujú priame vynorenie na hladinu (napr. z dôvodu nutnosti vykonania dekompresie alebo pevného stropu jaskyne, príp. vraku). Rekreačné potápanie je typické ako bezdekompresné a preto sa dá počas ponoru (napr. keď nastane porucha výstroja) kedykoľvek vynoriť na hladinu (kontrolovanou výstupovou rýchlosťou) a problém riešiť.

Z uvedeného vyplýva, že technické potápanie vyžaduje seriózny výcvik, pravidelný tréning a dostatok skúseností z predchádzajúcich ponorov. V poslednom čase sa vyskytol trend, robiť technické potápanie ako rekreačné a je nazývané rekreačno-technické potápanie. Je to nezmysel a mačkopes. Niečo podobné ako morské prasa, ani morské, ani prasa.

Častokrát sa jedná o neseriózny prístup, zameraný iba na získanie peňazí potápačov - začiatočníkov, ktorí nemajú dosť skúseností, aby mohli mať na vec svoj vlastný názor. A na chybu prídu až s odstupom času.

Zoberieme si typického predstaviteľa tohoto konceptu. Na stránkach DSAT TecRec a DSAT TecRec Courses, môžete vidieť niekoľko fotografií. Zhodnotíme ich po odbornej potápačskej stránke.

Čo je typické pre všetky tri obrázky, je zároveň typické pre všetky nedostatočné výcviky. A tvorí hlavný potencionálny problém v technických ponoroch. Je ním nedostatočná kontrola pohybu a vztlaku. Potápanie "na panáka" je akceptovateľné v rekreačnom potápaní, ale v žiadnom prípade nie v technickom potápaní. Na tretej fotografii (úplne vpravo) je niečo, čo v technickom potápaní musí byť absolútne tabu. Tým je kontakt s dnom pri akejkoľvek manipulácii s výstrojom. Potápač je zaujatý činnosťou a neuvedomuje si problém, ktorý si vytvára tým, že kontaktom s dnom môže zvíriť sedimenty a tým pádom znížiť viditeľnosť. Keď si uvedomíme, že tieto fotografie pochádzajú z oficiálnych stránok výcvikovej agentúry, tak si ľahko môžeme domyslieť, aký doraz kladú na kvalitu výcviku.

Ako ďalší príklad si uvedieme video pochádzajúce z ponoru do 100 m. Katastrofálny pohyb a udržiavanie vztlaku je prejavom nedostatočného výcviku. Títo potápači nemajú na takomto ponore čo hľadať. To že to prežili je dôkaz toho, že existuje šťastie a náhoda. Keby im ponor skrížil akýkoľvek problém, je veľmi pravdepodobné, že by sa ich ponor skončil fatálne tragicky.

Ďalšie video ukazuje neuveriteľne zlý pohyb pri plávaní. Nie len vztlak a poloha potápača je dôležitá, ale aj pohyb pri plávaní. Tieto veci sa nedajú získať jedným-dvoma kurzami, ale dlhodobým opakujúcim sa tréningom. A pretože rekreačný potápač má záujem o potápanie len v rovine občasného koníčka, tak inštruktor presviedčajúci o tom, že trimixový ponor je pre každého a stačí kurz, je motivovaný len peniazmi za kurz.

A teraz čo je vlastne vhodná forma výuky technického potápania? V prvom rade to, čo sa robí opačne ako bolo vyššie popísané. Zodpovedný prístup k výuke, seriózna a dôkladná teoretická báza informácií inštruktora o výstroji, prostrediach a teórii dekompresie. Najdôležitejším prvkom čo je nutné si všimnúť u inštruktora, ako dlho sa technickému potápaniu sám venuje. Pokiaľ je to len pár rokov, je veľmi pravdepodobné, že sám nemá dostatok skúseností z daných typov ponorov. V rekreačnom potápaní sa inštruktorom môže stať aj potápač s malou praxou a pár desiatkami ponorov. V technickom toto neplatí, za krátke obdobie a málo ponorov sa potápač nenaučí dostatočne dôkladne zhodnotiť všetky faktory, nutné pre výuku niekoho iného. Je totiž v prvom rade sám, ktorý sa musí tieto veci najprv naučiť a vstrebať do seba.

Možno sa Vám zdá, že o technickom potápaní vytvárame určitý mýtus. Chceme však upozorniť, že prenášať formy výuky rekreačného potápania do technického je veľmi nebezpečné. Technické potápanie je úžasné v tom, že posúva možnosti potápačov ďalej, ale zároveň už je nebezpečné, na rozdiel od rekreačného potápania, ktoré je v princípe veľmi bezpečný koníček (pokiaľ sa dodržujú základné pravidla).

Ako vybrať inštruktora

Platí známa veta, ktorú vypovedal guru technického potápania G. Irwine: "Najhorší vplyv na potápanie majú inštruktori". K tomu niet čo dodať lebo inštruktor je ten, čo Vás nasmeruje na potápačskú cestu, naučí alebo aj nenaučí veci ktoré by ste mali vedieť, ukáže Vám prístup k výstroju a celkovo bude mať na Vaše potápanie zásadný vplyv.

Potápanie a príroda

Na potápaní je krásne, že sa pohybujeme na zaujímavých a netradičných miestach prírody. Príjemne to pôsobí na naše zmysly a pozitívne na naše zdravie.

Potápaním si budujeme pozitívny vzťah k prírode. Veď keď začneme chodiť do vody a pod vodu, vidíme to množstvo odpadkov končiacich v nich. Potom nás už nenapadne odhodiť čokoľvek do vody. Potápanie sa deje výlučne v prírode a nedá sa nahradiť medzi štyrmi stenami, ako je to napríklad keď beh z prírody presunieme do fitnesscentra na bežiaci pás. Potápanie a príroda sú spojené nádoby a nedajú sa od seba oddeliť.

Potápanie a naši priatelia

Potápanie má jednu zaujímavú tradíciu. Všetci potápači bez rozdielu veku, pohlavia, spoločenského postavenia a dosiahnutých certifikácií, si automaticky tykajú. Kde a kedy to vzniklo ťažko povedať, ale jedno je isté, pod vodou sú si všetci rovní a odkázaní vzájomne na seba. Je komické predstaviť si nasledovnú situáciu: pri potrebe dýchacie plynu od partnera ho žiadať "vážený pán riaditeľ, boli by ste taký láskavý a poskytli mi automatiku".

Ďalším faktorom, ktorý do určitej miery zbližuje ľudí je to, že pred potápaním sa musíme prezliecť do neoprénových oblekov a to znamená, ísť až na kožu. Toto nie je golf, kde sa dá zakryť prípadný telesný nedostatok oblečením. A kukla obleku tiež nepridá na dôstojnosti výrazu. Jednoducho potápanie z nás robí prirodzených ľudí to nás zbližuje.

Častokrát sa v diskusiách vyskytuje polemika na tému sólo vs. tímové potápanie. Nie je nič lepšie ako skvelý ponor, ktorý sa dá prediskutovať s potápačským partnerom. No a samozrejme tím má výhodu aj v ľahšom zvládnutí námahy a efektívnejšej vzájomnej pomoci. Výborne to vystihuje nasledovné vtipné video od našich rakúskych kamarátov:

Potápaním objavujeme paralelný svet

Tento svet je pre nás úplne iným. Je tam iná fauna a flóra akú poznáme z nášho pozemského života. Nie je pre nás priateľský, neumožňuje nám existovať v ňom tak ako sme zvyknutí, potrebujeme zariadenie na prežitie (dýchanie). Preto vstup do neho je len na určitý čas a len na niektoré miesta. O to viac k nemu musíme pristupovať s pokorou, ale bez strachu, ktorý by nám zväzoval nohy a ruky.

Niekto porovnáva potápanie k iným koníčkom, napr. k parašutizmu, k lietaniu, horolezectvu a pod. Nie je to dobré prirovnanie, je to síce koníček, ale v úplne inom svete. V uvedených koníčkoch sa stretávame a vidíme rovnaké veci ako v bežnom živote, iba trochu z iného uhla alebo výšky. Keď vyjdeme na kopec vysoký 100 m, prakticky sa pre nás nič nezmení, pri potápaní čo i len pár metrov pod hladinu, potrebujeme zariadenie na dýchanie, musíme vyrovnávať tlak, stratíme oporné body, prestaneme vnímať zemskú príťažlivosť, môžeme ísť hore alebo dolu. Jednoducho sme v inom svete, ktorý existuje paralelne s našim a my ho môžeme navštevovať prostredníctvom potápania.

Ešte raz si zopakujeme nasledovné: Potápanie môže byť krásne, zážitkové, náročné, pohodové, relaxačné, netradičné ale aj všedné a utrápené. Je na Vás aké si vyberiete.