Lokality Podunajskej nížiny - 11. zastávka

Potápanie o polštvrtej ráno

Tak nás napadlo, čo takto dať nočáčik a po debate s Romanom, nám vyšiel uletený nápad spraviť ponor ráno o tretej.

Pre tých čo sa domnievajú, že nočné ponory sa odohrávajú automaticky v noci uvediem, že vo väčšine prípadov chodia potápači potápať nočné ponory okolo 20.00 - 21.00 hod. Skôr ide o to, aby sa trochu zošerilo, predsa len príprava na ponor je jednoduchšia počas šera ako v úplnej tme. Taktiež po ponore sa dá prísť domov v takom čase, že sa dá ešte noc normálne vyspať.

My sme ale vždy v niečom špeciálny. Preto sme aj čas ponoru zvolili takto neštandardne. Očakávali sme veľkú aktivitu rýb a tým pádom opäť niečo iné ako je bežne vidieť na tých kvázi večero-nočákoch. V tomto čase kedy končí noc a prichádza ráno, sa ryby budia a ich senzitivita je najvyššia. Okrem toho že sa budia aj vyrážajú na lov. Dohoda bola, že sa začneme zbierať o 01.30 hod. ráno. S maličkým párminútovým meškaním, ktoré zapríčinilo fotenie nočnej atmosféry, tomu tak bolo. Na lokalitu sme dorazili podľa plánu o 02.30 hod., ale tu nastalo bahnové peklo. Už dlhú dobu prší a pôda je všade rozmoknutá. Poľná cesta vedúca k jazeru bola v katastrofálnom stave. Bahno a obrovské mláky začali hneď ako sme na ňu vošli. Bolo mi jasné že nemôžeme zastať a ani spomaliť lebo tam ostaneme. Riešiť zapadnuté auto o druhej-tretej v noci nebol zrovna náš tohotonočný sen. Predstavovali sme si skôr nejaký potápačský ako bahnový.

Približne 500 m poľnej cesty sme prešli v sklze s prudkými kompenzáciami šmyku volantom a zadržiavaním dychu, keď nás hlboká voda v mlákach plných bahna mierne spomalila. Miestami sme šli takmer v 30 stupňovom uhle v smere jazdy, keďže nás zadné kolesá chceli predbehnúť. Tesne pred miestom kde sme chceli zastať, sa cesta rozdvojila a tisíciny sekundy rozhodovania na ktorú cestu sa dať, nás mohli stáť zrušenie ponoru. Totiž ako sme videli potom, cesta na ktorú sme sa nedali, bola v katastrofálnom stave. Nami vybratá bola na tom oveľa lepšie. Tesne pred rozdvojením totiž Roman vykríkol "poď vľavo", tá bude lepšia. Avšak trafiť sa tam na pár metroch v cca 40 km rýchlosti so zablatenými svetlami, ktoré skoro neposkytovali svetlo bolo vzrušujúce.

Dorazili sme na miesto kde sme chceli zaparkovať a do poslednej chvíle sme váhali kde zastať, aby sme neuviazli. Po vystúpení sme skonštatovali, že vstup do vody je ideálny, len postaviť auto tak, aby sme pri vyberaní vecí z auta nestáli v najväčšom blate a mali aj dobrú východziu pozíciu pri odchádzaní. No a tu to nastalo. Pri hľadaní miesta sa mi podarilo dokonale zapadnúť, keďže sme si z lenivosti nevytiahli poriadne svetlo a pri čelovkách sme prehliadli asi najväčšiu mláku v širokom okolí. Ďalšiu polhodinku sme strávili vyprosťovaniu auta. Ja som bol v pohode v aute (síce som prestával vidieť cez množstvo bahna, ktoré pribúdalo na oknách), ale chlapci dostávali plné prúdy blata striekajúceho od kolies.

Rozsiahlejším opisom cesty a príchodu na lokalitu som chcel opísať vzrušujúcu atmošku, ktorá nastala ešte pred samotným zanorením, ale teraz už prejdem na potápačskú časť. Príprava na ponor prebehla dosť rýchlo a za chvíľu sme už boli vo vode. Viditeľnosť bola mizerná, takých 5 metrov maximálne (2,5 metra vľavo a 2,5 metra vpravo) :-). Pevné čiastočky vo vode, vytvárali akýsi závoj cez ktorý nebolo vidieť, proste neustále dažde a otrasné počasie sa na tom dostatočne podpísali.

Rýb, hlavne tých malých bolo dosť, ale veľmi plachých. Stačilo sa mierne priblížiť a v momente zmizli z očného dosahu. Dokonca aj šťuky, ktoré sa takmer bežne dajú pohladiť, mizli rýchlosťou blesku. Oboplávali sme sme takmer celú zátoku a ponor ukončili o 05.15 hod. Tesne pred šiestou sme vyrazili na cestu späť. Keďže už bolo po svitaní a svetla dostatok, mohli sme po poľnej ceste ísť ešte rýchlejšie. Myslím, že žiadny rely jazdec by sa za nás nemusel hambiť. Totálne zablatené auto som pred dom zaparkoval o 07.00 hod. a krásne sme stihli začiatok dňa. Síce sa moje dcéry zdráhali nastúpiť do totálne zvnútra-zvonka zablateného auta, keď som ich bral do školy. Ale umyvárka zmyla viditeľné stopy raňajšieho dobrodružného potápania a stopy zostali iba v našich pocitoch a spomienkach. Bolo to príjemné a netradičné, toto naše nočno-ranné potápanie.

Peter Kubička
Inštruktor KUBI-AQUATIC