Lokality Podunajskej nížiny - 8. zastávka

Romantický podvečer vo vode

Cieľom dnešného ponoru bola lokalita, z ktorej som mal iba jednu fotografiu z vtáčej perspektívy. Všetko nasvedčovalo na to, že sa jedná o krásne jazero uprostred polí. Pre istotu som si dal do zálohy ďalšie dve lokality. Ako to nakoniec dopadlo a prečo je dobré nosiť so sebou lopatu a rýľ, keď sa ide potápať, si môžete prečítať v komickom príbehu, ktorý našťastie dopadol veľmi dobre. Výsledkom smiešneho hľadania lokality bolo krásne potápačské popoludnie, na konci ktorého sme absolvovali pohodičkový nočáčik pod ľadom.

Ale poďme pekne po poriadku. Z Bratislavy sme vyrazili o druhej a čakal som, že najneskôr za dve hodinky sme vo vode. Odbočili sme z asfaltky podľa plánu, navigácie a Google maps, ktoré mám nahodené v telefóne. Zem pomaly odmŕza a preto poľná cesta začínala byť povážlivo mäkká. Veľké mláky s bahnovým dnom sľubovali zapadnutie.

Všetko nasvedčovalo tomu že sme na mieste, sedeli stromy, cesta, odbočky, ale po pravej ruke bolo iba obrovské pole. Zostávali iba dve veci, vykopať jamu a napustiť ju vodou alebo ísť na ďalšiu plánovanú lokalitu. Trápna situácia... myslel som, že ma chalani zožerú, na poli sa bežne nepotápa. Tak som sa v duchu modlil, aby môj nasledujúci tip na lokalitu bola voda a nie opäť pole.

Keďže sa mi nechcelo vracať a robiť veľkú zachádzku, pozrel som si cesty cez satelitné obrázky a vyhodnotil som to, že by sa to malo dať spraviť skratkou. Upss, ale "chybička se vloudila", teda vlastne dve. Prvá znamenala permanentnú obavu zo zapadnutia a druhá, že po nájdení lokality sa nám postavila do cesty rampa cez cestu. Všimol som si na fotografii, že vedľa predpokladaného jazera je ešte jedno, také miniatúrne. Tam sa ale ťažil štrk a majiteľ si to celé oplotil aj s príjazdovými cestami.

Krátke video z nad a pod vody vystihujúce atmosféru ponoru (zapnite si reproduktory).
Zábery su kombinované z kamery v ruke a kamery na hlave, ktorá sníma scénu z pohľadu potápača.

Naše putovanie po lokalitách Podunajskej nížiny tak dostalo ďalší dobrodružný nádych. Tentokrát bol návrat na hlavnú cestu už dosť ďaleko a znovu sme zobrali do ruky satelitné snímky a dúfali, že vybraté poľné cesty budú zjazdné. Trafili sme dobre a prišli sme na nádhernú lokalitu, kde to vyzeralo ako z romantického filmu. Krásne prostredie, úžasné farby, totálne opustená príroda a už pomaly zapadajúce slniečko mi dovolili podrývačnú otázočku na parťákov "Tak čo, neľutujete, že sme išli dnes do neznáma?". Vedel som totiž, aká odpoveď bude nasledovať.

Voda vyzerala nádherne čistá a množstvo rybárskych "štandov" svedčilo o bohatom živote pod vodou. Avšak je momentálne zima, takže ryby sú pozaliezané a preto síce rybičiek bolo dosť, ale malinkých. Tie veľké na nás počkajú keď sa voda oteplí.

Čo bolo na škodu veci je to, že pod vodou bolo nahádzaného veľa odpadu z ľudskej činnosti. Okolie jazera, ale bolo veľmi čisté a dokonca odpadky boli v plastovom vreci. Určite stojí za úvahu skočiť tam a upratať pod vodou.

Vymotali sme celý navijak, zorientovali sme sa na lokalite, ktorá bola pre nás úplne nová a výsledkom bol hodinu a pol trvajúci pohodový nočný ponor pod ľadom na veľmi zaujímavej novej lokalite. Určite si túto lokalitu zaradíme do tzv. kurzových a záujemcom o potápanie tak budeme môcť ukázať aj niečo iné ako už miliónkrát opakované známe lokality.